„Zostaňme pevní, zotrvajme v modlitbe a dôverujme, že pravda obstojí.“ – Príhovor predstaveného dištriktu

Cirkevné právo sa dnes vykladá v prospech priateľov a uplatňuje proti nepriateľom... Tak mi to povedal jeden vysoký cirkevný hodnostár.

Dôstojní spolubratia, ctihodní bratia a sestry v rehoľnom stave, drahí veriaci, priatelia a dobrodinci!

Keď sme dnes, v sobotu 4. júla 2026, po rannej omši v sídle dištriktu v Jaidhofe ako zvyčajne mali krátku adoráciu Najsvätejšej Sviatosti, pred Tantum ergo sme – ako vždy – zaspievali aj Oremus pro Pontifice nostro Leone. Urobili sme to v radosti a pokoji, hoci tieto dni boli zaiste mimoriadne. Sme v jednote s pápežom! Ako katolíci sme aj dnes, aj zajtra i navždy hlboko spojení so Svätým Otcom a miestnymi biskupmi a milujeme ich napriek všetkým rozporom. Sme a zostávame rímskokatolícki.

V posledných dňoch som dostal veľmi veľa telefonátov a listov, prakticky nepretržite. Včera mi zavolal jeden milý veriaci, penzionovaný profesor na gymnáziu a bývalý viceprimátor: „Drahý otče Johannes, kardinál Victor Fernandez odpálil atómovú bombu proti nám a celej katolíckej tradícii. Ale my sa modlíme a zostávame verní, a dopadne to s nami tak, ako s jezuitmi v Hirošime 6. augusta 1945, ktorí zostali zázračne nezranení, hoci sa nachádzali neďaleko epicentra – modlili sa ruženec.“ Ďakujem všetkým za tento úžasný nadprirodzený postoj, za ich silu. Videli sme to aj počas samotnej slávnosti 1. júla. Búrka a silný dážď nedokázali odohnať 15 000 prítomných veriacich, všetci zostali a spievali ruženec.

V týchto búrlivých dňoch k nám prichádza množstvo znepokojujúcich správ, otázok a aj obáv od príbuzných, priateľov, kolegov z práce atď. Rozumieme tomu až príliš dobre. To, čo sa udialo v posledných dňoch, je ťažká záťaž – a nechceme nikoho odbaviť frázami, ale hovoriť so všetkými jasne a úprimne.

Sme a zostaneme rímskokatolíci. Žiaden dekrét na tom nič nezmení

Pravda sa nebojí žiadnej skúšky. Mnohí o nás hovoria, bez toho, aby nás skutočne poznali; niektorí klerici a laickí teológovia v Rakúsku a v iných krajinách sa cítia nútení pripojiť sa k chraptivému kriku, ktorý v skutočnosti vychádza z úst nepriateľov viery a Cirkvi, bez toho, aby s nami kedykoľvek mali osobný kontakt a lepšie nás poznali. Sme hriešnici, sme povinní byť pokorní osobne aj ako spoločenstvo, ale búrka, ktorá teraz vypukla, v konečnom dôsledku odhaľuje nenávisť voči celej katolíckej tradícii.

Schizma nie je žiadnym čisto vonkajším činom. Schizma predpokladá vôľu k rozdeleniu. Túto vôľu nemáme. Nikdy sme ju nemali. Vyznávame primát pápeža, neomylnosť učiteľského úradu atď. Nejednáme proti Cirkvi, ale pre ňu. Kto chce Cirkev zachrániť, nemôže ju zároveň chcieť opustiť. Neexistuje žiadna schizma, žiadny úmysel k rozkolu.

Presne tak je to aj s nami. Žiadny úmysel k rozkolu – žiadna schizma. Také jednoduché a také dôležité.

Počúvajme generálneho predstaveného: „Niektorí by si teraz mohli myslieť, že stojíme pred dilemou – Rozhodujeme sa pre plnú vieru, ale oddeľujeme sa od Cirkvi. Vyberáme si teda medzi vierou a Cirkvou. Máme sa odtrhnúť od Cirkvi, aby sme zachovali vieru? Toto je len zdanlivá dilema. K Cirkvi patríme v prvom rade prostredníctvom viery, prostredníctvom bezvýhradného vyznania viery, prostredníctvom bezvýhradného vyznania viery Cirkvi. Tak ako patríme k národu, pretože hovoríme tým istým jazykom, zdieľame tú istú identitu a tú istú kultúru; tak ako patríme do rodiny, pretože nosíme to isté meno a žijeme v tom istom dome; tak aj patríme do Cirkvi, pretože vyznávame tú istú vieru. Ide teda o falošnú dilemu, do ktorej nemôžeme vstúpiť, lebo nemôžeme voliť medzi vierou a Cirkvou – nikto to nemôže. Chceme vieru Cirkvi, aby sme zostali v Cirkvi. Chceme Cirkev prostredníctvom viery, vo viere.

Je veľmi dôležité to pochopiť, aj keď tí, ktorí stoja proti nám, to pochopiť nechcú. Všetko toto nie je len nejaký názor, nie je to otázka citov, nie je to voľba: je to nevyhnutnosť. Vyčítajú nám, že nemilujeme pápeža, vyčítajú nám, že ho nerešpektujeme. Ale práve preto, že pápeža úprimne milujeme – ako zástupcu Krista, ako hlavu Cirkvi –, nechceme sa už ďalej prizerať, ako je pápež ponižovaný vedľa falošných pastierov, predstaviteľov falošných náboženstiev. Koľkokrát sme to videli v uplynulých rokoch?! Práve preto, že milujeme Kristovho námestníka, nechceme už ďalej znášať toto poníženie pápeža – poníženie, ktoré padá na celú Cirkev, ktoré ju stavia na rovnakú úroveň ako falošné náboženstvá.“ (Kázeň z 1. júla 2026)

Skrze Kňazské bratstvo sv. Pia X. sa mnohí ľudia vracajú do Cirkvi

Predovšetkým však hovoria samy za seba tisíce duší, ktoré vďaka apoštolátu Bratstva znovu objavili katolícku vieru a náboženskú prax. Trpeli, sú úprimní. Spoločenstvo, ktoré prináša takéto ovocie, nestojí mimo Cirkvi. V posledných hodinách sa prihlásilo mnoho nových, prevažne mladých katolíkov, ktorí sa na základe udalostí posledných dní rozhodli prísť k nám. Objavujú sa nové duchovné povolania. V nadchádzajúcom akademickom roku budeme mať v kňazskom seminári 13 seminaristov z nášho dištriktu; ďalších 12 mladých mužov v uplynulých týždňoch zaklopalo na naše dvere, pretože sa chcú stať kňazmi – tieto povolania budeme skúmať.

Drahí priatelia, zostaňme vytrvalí a plní lásky, reagujme nadprirodzene a vždy dôverujme tomu, že pravda pretrvá, a dúfam, že príde deň, keď jej bude daná šanca, aby bola vypočutá. Svätý cirkevný otec Atanáz bol vyhnaný, pravda však nie. Svätý Ján od Kríža bol uväznený a bičovaný vlastnými spolubratmi a ťažko týraný. V dejinách Cirkvi máme mnoho veľkých príkladov. Zostaňme vernými katolíkmi v pravom a skutočnom zmysle slova.

Zdá sa, že mnohé veci sú cielenou kampaňou proti nám, ale všetci verní katolíci sú prenasledovaní. Prijímame to s pokojom a vyrovnanosťou a prosíme Boha o všetku pokoru a lásku.

Využime v týchto dňoch množstvo príležitostí na dobré, srdečné osobné rozhovory, plne v duchu skutočného cirkevného zmýšľania. Nech nám Boh k tomu dá osobitné požehnanie!

Vstúpila exkomunikácia vôbec do platnosti? Sväté sviatosti samozrejme zostávajú platné

Ďalší dôležitý bod pre všetkých, ktorí sa pýtajú: Vstúpila exkomunikácia vôbec do platnosti? Odpoveď po podrobnejšom preskúmaní cirkevného práva znie: Nie – a to z troch nezávislých dôvodov:

Východisková norma

Rím sa odvoláva na kán. 1387 CIC: Biskupské vysvätenie bez pápežského mandátu obyčajne vedie k automatickej exkomunikácii. Avšak – a to je rozhodujúce – tento trest nenastáva, ak vstúpia do platnosti všeobecné pravidlá týkajúce sa stavu núdze, omylu a trestov. A presne tak je to v tomto prípade.

Prvý dôvod: Skutočný stav núdze – kán. 1323, 4°
„Nijakému trestu nepodlieha ten, kto konal na základe núdzovej situácie alebo závažnej ťažkosti.“

Svätenia boli vykonané s cieľom zachovať tradičné kňazstvo, birmovanie, vysviacky a tradičné sviatosti pre tisíce veriacich. Nie je to výhovorka – je to skutočný cirkevný núdzový stav. Biskupská vysviacka nie je sama osebe zlá, je to sviatosť. Spor sa týka výlučne chýbajúceho pápežského povolenia – nie samotného činu. Nestalo sa to na škodu, ale na spásu duší. Ak ide o skutočný núdzový stav: žiadna exkomunikácia.

Druhý dôvod: Nezavinený omyl – kán. 1323, 7°
„Ten, kto veril bez vlastnej viny, nepodlieha žiadnemu trestu.“

Aj keby Svätá stolica tvrdila, že objektívne neexistoval núdzový stav – rozhodujúce zostáva, či konajúci biskupi bez vlastnej viny verili, že núdzová situácia existuje. Nie je potrebné ani dokázať, že núdzová situácia objektívne existovala. Stačí, ak konajúci boli o tom v dobrej viere presvedčení. V takom prípade sa uplatňuje kán. 1323, 7° – a nedochádza k automatickej exkomunikácii.

Tretí dôvod: Žiadny trest uložený priamo za spáchaný skutok – kán. 1324 § 3
„V okolnostiach, o ktorých sa hovorí v § 1, vinník nepodlieha trestu na základe rozsudku už vyneseného.“

Aj keby sa niekto zavinene mýlil – aj v takom prípade kánon 1324 § 3 zabraňuje automatickej exkomunikácii. Maximálne by sa mohol uložiť miernejší trest alebo pokánie. Za týchto okolností však nemožno tvrdiť, že došlo k automatickému trestu priamo za skutok.

Výsledok – aj v najhoršom prípade:

Aj keby Rím vyhlásil: objektívne neexistovala núdzová situácia, FSSPX sa mýlilo a tento omyl bol dokonca zavinený – aj v takom prípade cirkevné právo jasne stanovuje: žiadny automatický trest za skutok.

Kán. 1323, 4°: Skutočný núdzový stav → žiadna exkomunikácia.

Kán. 1323, 7°: Nezavinene predpokladaný núdzový stav → žiadna exkomunikácia.

Kán. 1324 § 1 + § 3: Zavinene mylne predpokladaný núdzový stav → žiadny automatický trest.

Na doplnenie, čo je dôležité pre všetkých, treba uviesť nasledovné: Pápež František v roku 2016 prostredníctvom apoštolského listu Misericordia et misera trvalo udelil kňazom z Bratstva právomoc platne vysluhovať spoveď. Ďalší pápežský list z roku 2017 umožnil platnú asistenciu pri uzatváraní manželstiev. Dikasteriálna nóta – teda dokument kardinála – nemôže len tak jednoducho zrušiť pápežské akty. Na to by bolo potrebné výslovné pápežské odvolanie. To však neexistuje. Pokiaľ chýba, tieto oprávnenia zostávajú v platnosti. Sviatosti spovede a manželstva, ktoré udeľujú kňazi z Bratstva, sú naďalej platné.

Boli sme jednoznačne pripravení na skutočný dialóg a aj naďalej sme

Už roky sa odmietal takmer každý dialóg s nami na všetkých úrovniach, všetky dvere zostali zatvorené. Listy generálneho predstaveného pápežovi Levovi XIV. zostali bez odpovede, nebola udelená žiadna audiencia ani rozhovor. Na diecéznej úrovni je situácia podobná (s niekoľkými veľmi potešiteľnými výnimkami v niektorých diecézach, najmä v Rakúsku); často som nedostal žiadnu odpoveď, zdá sa, že základné pravidlá slušnosti už neexistujú. Budeme sa snažiť z našej strany pokračovať v konštruktívnej komunikácii. Na to však musí existovať ochota na všetkých stranách a žiadne falošné hry.

Zostaneme Rimanmi až do posledného dychu

Spomeňme si v týchto dňoch na slová jedného z prvých kňazov Kňazského bratstva, otca Emmanuela du Chalarda, pri príležitosti 50. výročia založenia Kňazského bratstva v roku 2020, ktoré tu radi zopakujeme, pretože sú v dnešnej dobe veľmi dôležité.

„Nepoznám žiadneho preláta, ktorý by bol ‚rímskejší‘ ako Monsignor Lefebvre. Bol úzko spätý s Rímom, veď svoje vzdelanie získal práve vo Večnom meste, v kňazskom seminári Santa Chiara. Jeho úloha ako misijného biskupa a pápežského delegáta pre frankofónnu Afriku ho pravidelne privádzala späť do Kúrie. Africké záležitosti z neho urobili skutočného znalca prakticky všetkých dikastérií Svätej stolice. Každý rok ho ako delegáta prijal na audiencii Pius XII.

Pre arcibiskupa neexistovala väčšia česť, ako slúžiť Cirkvi pod vedením nástupcu svätého Petra. Pre arcibiskupa to bola zdrvujúca skúsenosť, keď videl, ako „Rýn tečie do Tibery“, keď modernizmus tak zreteľne prenikol do Ríma. Arcibiskup Lefebvre mal jedinú túžbu: zachovať katolícku vieru v nezmenenej podobe.

Keď bol v roku 1976 z Ríma postihnutý suspendáciou a divinis a v roku 1988 exkomunikáciou, považoval síce tieto opatrenia za neplatné, ale táto situácia ho veľmi trápila. Po celé roky ho rímske úrady povzbudzovali a uznávali za všetko dobré, čo vykonal v Afrike. Za to isté konanie mu teraz hrozili cirkevné tresty. Arcibiskup však zostal Rimanom až do svojho posledného dychu. Nezabúdajme, že posledným dokumentom, ktorý nám zanechal, je kapitola o rímskom duchu v jeho Duchovnom sprievodcovi.“

Duchovná rada

Modlime sa v týchto časoch často Credo zo svätej omše. Modlime sa intenzívnejšie za Svätého Otca, za všetkých biskupov a kňazov. Obetujme utrpenia týchto dní za celú svätú Cirkev! A ak sa vyskytnú problémy, treba hľadieť do budúcnosti a pracovať na riešení. Buďme horlivými apoštolmi katolíckej tradície, najmä tradičnej liturgie. V týchto dňoch často siahajme po katechizme a obnovme naše katolícke zmýšľanie!

Prosme nášho patróna, svätého pápeža Pia X., o jeho osobitné orodovanie. Modlime sa aj za našich prenasledovateľov! Nech sa Boh zmiluje nad nami všetkými. Pestujme najmä čnosti skutočného kresťanského pokoja a vďačnosti.

Všetkým kňazom, rehoľníkom a veriacim v dištrikte vyslovujem hlboké Pán Boh zaplať za ich vernosť, lásku a oddanosť!

S kňazským požehnaním,

P. Johannes Regele

Predstavený dištriktu pre Rakúsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Slovinsko a Chorvátsko.

Jaidhof, 4. júla 2026, Fatimská sobota