Odpustová slávnosť v Liptovskom Mikuláši, 25. október 2026
Jedným z podstatných bodov, kde moderné náuky narážajú na tradičnú katolícku doktrínu, je otázka spoločenskej vlády Nášho Pána Ježiša Krista. Spor sa netýka samotného titulu „Kristus – Kráľ“, ale predovšetkým toho, aké dôsledky z Kristovej kráľovskej moci vyplývajú pre ľudstvo ako také. Kým totiž Pius XI. písal encykliku Quas primas práve s dôrazom na skutočnosť, že nielen jednotlivci v súkromnej sfére, ale aj všetky národy, vlády, zákonodarstvo a celý verejný život majú byť podriadené Kristu – Kráľovi, tak Druhý vatikánsky koncil túto náuku v teoretickej rovine poprel tézami o práve na (subjektívnu) slobodu svedomia a vyznania a pokoncilové reformy ju uviedli do praxe intervenciami Vatikánu v súvislosti s odstránením katolíckeho náboženstva ako štátneho z posledných katolíckych ústav s nemalým pohoršením verných katolíkov.
V kaplnkách FSSPX sa neochvejne hlása tradičná náuka, ktorú potvrdil Pius XI. vo svojej encyklike a inak tomu nebolo ani tento rok na Sviatok Krista Kráľa počas odpustovej slávnosti v Liptovskom Mikuláši. Svätú omšu so začiatkom o 9:00 hod. celebroval P. Luděk Čekavý FSSPX, ktorý vo svojej kázni poukázal práve na spomínané rozpory medzi modernou a katolíckou náukou o dôsledkoch Kristovej kráľovskej moci.
Za zmienku z toho, čo odznelo v kázni, iste stojí, že v rámci liturgickej reformy boli vymazané texty, kde bola spomenutá Kristova spoločenská vláda, najvýraznejšie sa to dotklo textov v Breviári. Sviatok Krista Kráľa bol v modernom kalendári presunutý z poslednej októbrovej nedele na poslednú nedeľu cirkevného roka, čo zodpovedá faktu, že Kristovo kráľovstvo sa dnes vníma už iba v eschatologickom zmysle, a síce že o ňom môže byť reč až po poslednom súde. Z toho potom vyplýva náuka o nezávislosti verejnej moci od Božích zákonov či náuka o práve na slobodu (akéhokoľvek) vyznania a (subjektívneho) svedomia, čo explicitne odsúdili predkonciloví pápeži vo svojich encyklikách. Veď Kristus – Kráľ ako vtelená druhá Božská osoba má neobmedzenú moc nad svojím stvorením a je garantom všetkého práva, preto nikto nemôže mať právo Ho odmietať.
Po svätej omši nasledovalo zasvätenie ľudského pokolenia Božskému Srdcu pred vystavenou Najsvätejšou Sviatosťou, ktoré je predpísané na tento sviatok. Následne sme sa presunuli do Liptovskej Anny, kde čakal prítomných spoločný obed. Po ňom vo svojej prednáške P. Luděk Čekavý FSSPX hlbšie rozvinul otázku pôvodu a dôsledkov Kristovej kráľovskej moci, odvolávajúc sa na viaceré pasáže Starého i Nového zákona, ako aj na učenie pápežov, cirkevných otcov a teológov.
Celé dejiny ľudského pokolenia sú poznačené vzostupmi a pádmi. Vzostupy idú ruka v ruke s oddanou službou jedinému pravému Bohu, pády sú, naopak, poznačené odpadom od Boha. Dnešok nie je žiadnou výnimkou. Márne sú všetky snahy o mier a pokoj bez Krista. Jedine s podriadením sa jednotlivcov i národov Kristu – Kráľovi je možná obnova spoločnosti. Keďže z verejných inštitúcií bol Kristus odstránený, zostáva úlohou jednotlivcov statočne a neúnavne bojovať za Kristovo kráľovstvo a získavať preň poblúdené duše, čo je nakoniec aj výzvou Pia XI.